Situácia súvisiaca s vírusovým ochorením COVID-19 sa dotýka každého z nás. Napriek všemožnej snahe o zachovanie kontinuity podnikania sa mnohé subjekty dostávajú do situácií, ktoré nedokážu finančne alebo kapacitne zvládnuť. Rozhodli sme sa priblížiť Vám Vaše možnosti.

 

Finančný dopad a možnosti zníženia alebo odpustenia dohodnutej odmeny

Prijímané opatrenia majú v praxi ďalekosiahle následky. Jedným z negatívnych dôsledkov je aj povinnosť zaplatenia dohodnutej odmeny vo výške, pri dojednaní ktorej zmluvné strany nepredvídali vznik nepriaznivej epidemiologickej situácie a jej následkov. Ide napríklad o prípady úhrady nájomného za priestory, ktoré nájomca vzhľadom k prijatým opatreniam nemôže využívať na dohodnutý účel a pod.

Prípady budú v praxi rôzne a ich riešenia budú závisieť od viacerých skutočností. V tomto článku sa Vám snažíme priblížiť najmä všeobecné možnosti riešenia.

V prvom rade je vždy potrebné zamerať sa na obsah zmluvy. Ak zmluva upravuje osobitné prípady (nielen, ale napríklad prípady tzv. „vis maior“) a zároveň definuje vplyv týchto okolností na výšku odmeny, zmluvné strany sa budú riadiť týmito ustanoveniami zmluvy. Pokiaľ však ustanovenia o úprave odmeny v prípade vzniku výnimočnej okolnosti chýbajú, musia zmluvné strany vychádzať výlučne zo zákonnej úpravy.

V súčasnosti zákon neupravuje „všeobecnú“ možnosť odpustenia alebo jednostranného zníženia odmeny s ohľadom na závažnú zmenu okolností. Inak je to napr. v prípade nájomnej zmluvy, keď nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom. Viac k možnostiam týkajúcim sa osobitne nájomnej zmluvy nájdete v článku nižšie.

Právny poriadok však všeobecne upravuje (i) inštitút dobrých mravov - výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a (ii) inštitút poctivého obchodného styku – výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

Vzhľadom k vyššie uvedenému prichádza do úvahy pri znížení alebo odpustení dohodnutej odmeny najmä dohoda s druhou zmluvnou stranou, pričom pri jej iniciovaní je možné odkázať práve na inštitúty dobrých mravov a poctivého obchodného styku.

 

Vis maior

Vírusové ochorenie ako prípad vis maior sme už opísali v našom predchádzajúcom článku KORONAVÍRUS A OPATRENIA ZAMESTNÁVATEĽOV V PRACOVNOPRÁVNYCH A S NIMI SÚVISIACICH VZŤAHOCH.

Vis maior alebo vyššia moc je v Obchodnom zákonníku upravená ako okolnosť vylučujúca zodpovednosť za škodu, t. j. prichádza do úvahy nie ako preventívne opatrenie, ale ako liberačný dôvod v prípade už vzniknutého porušenia zmluvnej povinnosti.

Keďže ide o dispozitívne ustanovenie, a teda je možné ho dohodou strán vylúčiť, je potrebné prioritne vychádzať z obsahu zmluvy. V prípade, že takáto úprava v zmluve chýba, je možné použiť ustanovenia Obchodného zákonníka.

Obchodný zákonník upravuje liberačné dôvody, na základe ktorých (ak sú preukázané) sa subjekt môže zbaviť zodpovednosti za škodu. Za okolnosť vylučujúcu zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

Koronavírus a s ním súvisiace opatrenia obmedzujúce plnenie záväzkov podnikateľov je možné hodnotiť ako okolnosti, ktoré nastali nezávisle od vôle subjektu (podnikateľa), ktorý porušil svoju povinnosť. Zároveň tiež nemožno rozumne predpokladať, že by podnikateľ tieto okolnosti odvrátil alebo prekonal a taktiež v čase vzniku záväzku podnikateľ tieto okolnosti nemohol predvídať. V prípade porušenia povinnosti zo strany podnikateľa však bude potrebné preukázať konkrétne skutočnosti, ktoré mu objektívne bránili v splnení povinnosti. Dôkazné bremeno je teda na podnikateľovi, ktorý porušil svoju zmluvnú povinnosť.

 

COVID-19 ako dôvod ukončenia zmluvného vzťahu

Záväzky je možné ukončiť viacerými spôsobmi. Aj v tomto prípade je potrebné vychádzať z obsahu konkrétnej zmluvy.

V prípade, že kvôli opatreniam súvisiacim s koronavírusom nie je Vaša spoločnosť schopná splniť záväzok vyplývajúci jej zo zmluvy s obchodným partnerom, prichádza do úvahy aj ukončenie záväzku z dôvodu nemožnosti plnenia.

Nemožnosť plnenia musí byť v danom prípade objektívna. O nemožnosť plnenia nejde, ak je možné plnenie poskytnúť napríklad za nevýhodnejších podmienok alebo podmienok iných, než sú dohodnuté medzi zmluvnými stranami (za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi, po dojednanom čase alebo ak možno záväzok splniť pomocou inej osoby).

Iná situácia vzniká v prípade oneskoreného plnenia za podmienky, že z obsahu zmluvy vyplýva, že zmluvná strana nemá záujem na splnení záväzku po dobe určenej pre jeho plnenie. Aj v danom prípade má však veriteľ nárok oznámiť, že na plnení trvá.

Nemožnosť plnenia je potrebné oznámiť veriteľovi bez zbytočného odkladu po tom, čo sa Vaša spoločnosť dozvie o skutočnosti, ktorá robí plnenie nemožným. V opačnom prípade by ste zodpovedali za škodu, ktorá vznikne veriteľovi tým, že nebol včas o nemožnosti plnenia upovedomený.

V prípade, že Vaša spoločnosť preukáže, že nemožnosť plnenia bola spôsobená okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť, nebude povinná uhradiť veriteľovi škodu, ktorá mu tým vznikla.

 

Nájomná zmluva

Vplyvom opatrení sa mnohí podnikatelia dostávajú do situácie, kedy na jednej strane nevyužívajú predmet nájmu (napr. priestor určený v zmysle nájomnej zmluvy na účel prevádzkovania súkromnej škôlky), no zároveň sú povinní platiť prenajímateľovi nájomné.

Pokiaľ zo znenia konkrétnej nájomnej zmluvy nevyplýva úprava vis maior, prípadne nárok nájomcu na odpustenie nájomného počas nemožnosti užívania nebytového priestoru z akýchkoľvek dôvodov, prichádzajú do úvahy výlučne zákonné ustanovenia - ustanovenia zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov a podporne Občianskeho a Obchodného zákonníka.

Zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov upravuje možnosť výpovede zmluvy zo strany nájomcu v prípade, že nebytový priestor sa stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohovorené užívanie. Táto možnosť však podľa nášho názoru nie je priamo uplatniteľná, nakoľko samotný priestor je spôsobilý na dohovorené užívanie, ale vzhľadom k prijatým opatreniam (napr. vo vyššie uvedenom prípade súkromnej škôlky) nie je spôsobilé  samotné užívanie. Ďalšou otázkou je, či je cieľom nájomcu nájomnú zmluvu ukončiť alebo len dočasne pozastaviť úhradu nájomného.

Občiansky zákonník upravuje možnosť zbavenia sa povinnosti platiť nájomné nasledovne: „Nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci.“

Dôvodom, ktorý má za následok zánik povinnosti platiť nájomné je vada veci, ktorú nájomca nespôsobil. Nezáleží na tom, z akého dôvodu je predmet nájmu vadný. Vada veci ako dôvod neplatenia nájomného môže byť spôsobená aj mimoriadnou udalosťou, t. j. udalosťou objektívnej povahy.  Nájomca musí právo na odpustenie nájomného uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Prekluzívna lehota je v trvaní 6 mesiacov od skutočnosti, ktorá zakladá právo na odpustenie nájomného.

V súvislosti s obmedzeniami pre ochorenie COVID-19 (napr. v súvislosti s prijatými opatreniami a ich vplyvom na súkromnú škôlku) je však aj toto ustanovenie sporné a nie je jednoznačne aplikovateľné. Prikláňame sa k názoru, že zákonodarca mal na mysli skôr prípady, kedy mimoriadna udalosť – požiar, povodeň a pod. spôsobí vadu konkrétnemu predmetu nájmu. V dôsledku prijatých opatrení trpí vadou skôr samotný výkon dohodnutého účelu, než predmet nájmu. Do úvahy tak aj v tomto prípade prichádza najskôr dohoda nájomcu s prenajímateľom zohľadňujúca inštitút dobrých mravov a poctivého obchodného styku.

 

Zuzana Judiaková